Ako prebiehalo playoff

Po dlhých štyroch mesiacoch urputných bojov zavládol mier. Posledný hvizd rozhodcu, posledné podanie rúk, posledný potlesk a poďakovanie sa za celú sezónu, ktorú trnavskí buldoci odohrali na dvoch frontoch. Tým prvým bola česká liga a tým druhým obnovená slovenská súťaž. Avšak úplnému koncu predchádzali ešte posledné zápasy v postseason, kam sa prebojujú len tí najlepší.

Naši chlapci opäť potvrdili, že patria medzi smotánku v českej lige a tretí krát v rade sme sa mohli tešiť zo semifinálovej účasti. Našim súperom boli už tradične pražskí čierni panteri, ktorým sa podarilo ovládnuť základnú časť. Vedeli sme, že pokoriť tento skúsený pražský celok je nesmierne ťažké. Z nášho pohľadu vzájomná bilancia pripomínala skôr čiernu kroniku. Nula víťazstiev, a priznám sa, že ani neviem koľko prehier. Len v tejto sezóne sme ešte počas skupinovej fázy boli porazení dvakrát. V náš neprospech hralo aj veľa absentujúcich hráčov, či už z dôvodu zranenia alebo iných neodkladných povinností. Nemastné, neslané výkony v útoku nám tiež nepridávali na optimizme. Predchádzajúce vysoké prehry, najmä u pražských levov takisto neboli dobrou vizitkou obrany. Jednoducho, ak chcel niekto nájsť favorita tohto zápasu, tak by ho určite musel hľadať u našich západných susedov. Napriek tomu sme na zápase nechýbali a snažili sme sa podporiť náš tím. Bohužiaľ „Na západe nič nového…“. Pražania od úvodného hvizdu držali opraty pevne v rukách. Dominovali vo všetkých herných disciplínach a zaslúžene vyhrali. Počas prvého polčasu bola z našej strany viditeľná istá snaha, tá sa však postupne vytrácala a prechádzala do odovzdaného výkonu. Panteri si tak zabezpečili ďalšiu finálovú účasť a mohli sa okúsiť o obhajobu titulu. To sa im napokon aj podarilo, keď v repríze minuloročného finále deklasovali Rysov z Příbrami a právom sa mohli tešiť z ďalšieho triumfu na domácom území.

Naša púť sa v českej lige opäť skončila v semifinále, a ani na tretí pokus sme nedokázali vystúpiť z vlastného tieňa. Ťažko hodnotiť sezónu ako úspešnú, pretože ambície Trnava Bulldogs boli určite vyššie. Nedokázali sme nadviazať na dobrú minulú sezónu a trápili sme sa najmä v útoku, ktorý bol v minulosti medzi najlepšími v Čechách. K nepresvedčivým výkonom prispelo aj veľké množstvo zranení, ktoré jednoznačne ovplyvnili náš playbook. Istú iskierku nádeje priniesol Ray Bradley, ktorý sa k tímu pripojil počas sezóny a okamžite sa stal platným členom a postupnej aj základným stavebným pilierom útoku. Obrana podávala stabilné a spoľahlivé výkony, ale ku koncu sezóny sa u nej tiež prejavila akási herná kríza a frustrácia z predvádzanej hry, určite spojená aj so zraneniami kľúčových hráčov. Za najväčšiu slabinu by sa dali považovať special teamy, najmä pri extra pointoch a FG, ktoré sa v našom repertoári skoro vôbec nevyskytujú, hoci naši kickeri majú veľký potenciál. Treba si uvedomiť, že tieto herné situácie sú neoddeliteľnou súčasťou amerického futbalu – matematika nepustí…3 je viac ako nula…lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche…

Česká liga amerického futbalu dopísala našu poslednú kapitolu pre rok 2015. V knihe však zostalo ešte pár prázdnych stránok, tie sa mali zaplniť poslednými zápasmi v domácej lige, ktorou sme prechádzali hladko a bez zaváhania.

V semifinále sme sa stretli so Zvolenskými Patriotmi, ktorých sme vo vyrovnanom zápase dokázali zdolať až v druhom polčase. Finálové zloženie nakoniec bolo podľa papierových predpokladov. Naším posledným súperom boli novopečení víťazi maďarskej ligy – Bratislava Monarchs.

Historicky prvý Slovak Bowl sa odohral v sobotu 18.07.2015 o 17:00 na štadióne ŠCP v Dúbravke, kde práve panovníci hrávajú svoje domáce stretnutia. Oba celky sa veľmi dobre poznajú a vedia o svojich slabých, ale aj silných stránkach. Boli sme považovaní za outsiderov, domáci očakávali jednoznačný priebeh a nepripúšťali si žiadne komplikácie. Vedeli sme, že šanca na víťazstvo je reálna, hlavne vďaka skúsenostiam z českej ligy, ktorá je bezpochyby na vyššej úrovni, ako tá maďarská. Uvedomovali sme si, že Bratislavčania sú dobre fyzicky pripravení a na oboch lajnách takmer neprekonateľní. Disponujú kvalitnou behovou hrou a ich passový útok je ťažko zastaviteľný. Ak by sa nám podarilo spacifikovať dvojicu Bratislavských mesiášov zo zámoria – QB F. Garzu a WR P. de Passa, nič by nám nestálo v ceste za vytúženým triumfom.

Samotný zápas bol aj pre nezainteresovaného diváka napínavý a strhujúci. Domáci veľmi rýchlo pochopili, že tento zápas nebude rozhodnutý do polčasu a ak budú chcieť uspieť musia bojovať až do samotného záveru. Atmosféra na štadióne bola elektrizujúca. Hŕstka fanúšikov z Trnavy sa nedala zahanbiť a hnala našich chlapcov vpred. Prvá štvrtina sa skončila nerozhodne 14:14, kedy si absolutórium zaslúžia oba útoky. Obe strany si zhodne podelili aj dva turnovery. Na našej strane to bol interception z rúk Borisa, na strane domácich fumble. Za zmienku určite stojí onside kick, ktorý sme dokázali zaľahnúť, a vyvinúť tlak na súperovu obranu. Z bratislavských tvári sa pomaly začal vytrácať úsmev, bola cítiť nervozita a obavy z možného výsledku. Dôkazom toho boli aj nemiestne pokriky ku stolíku časomeračov s reklamáciami na zastavovanie času. Pravdou však zostáva, že rozhodcovia podali nadštandardný výkon a dá sa im vytknúť len jedna mýlka v závere polčasu, kedy neuznali jednoznačný fumble, ktorý sme dokázali zaľahnúť. Nakoniec z tohto drive-u dokázali domáci skórovať TD, ktorý bol ten rozdielový do polčasovej prestávky (27:35). Napriek nepriaznivému výsledku sme predvádzali komplexnejšiu a energickejšiu hru. S napätím sme očakávali čo prinesie úvod druhého dejstva, a či dokážeme udržať krok s favoritom aj naďalej.

Tretia štvrtina začínala našou útočnou snahou. Tréneri sa pokúsili zaskočiť Monarchov vystriedaním Borisa na poste QB a na jeho miesto nastúpil pohyblivejší Hanz Moore. Oveľa prekvapujúcejšia však bola útočná formácia, s ktorou si Bratislavčania nevedeli poradiť. Ihriskom sme postupovali expresne rýchlo, a klopali na bránu end-zóny. Bezradné pohľady hráčov donútili trénera domácich siahnuť po timeoute. Pár dobre mierených slov a nešťastné zranenie Hanza Moora nám pokazili radosť a po neúspešnom štvrtom downe bola naša offense nútená opustiť ihrisko bez bodov.

Bratislavská lavička si na druhý polčas naordinovala úplne inú taktiku. Pomalý, disciplinovaný výkon a time management v podaní Garzu, boli vysokou školou taktiky. Ak sa Panovníci dostali pod tlak pri treťom down-e, zafungovala chémia Garza + de Pass. Touto hrou dokázali ukrajovať veľké porcie drahocenného trnavského času. V samom závere tretej štvrtiny sa Bratislavčanom podarilo navýšiť skóre zápasu na už hrozivých 42:27. Trnavská ofenzíva bola nútená hrať oveľa rýchlejšie a riskantnejšie. Bleskový postup bol opäť zastavený v red zone nešťastným interception.

Monarchovia sa ešte pripomenuli fumble-om v štvrtej štvrtine, ale to už bolo z ich strany všetko. Dve nevyužité príležitosti na skórovanie sú trestuhodné, obzvlášť proti tak skúsenému a takticky vyspelému súperovi. Pár minút pred koncom zápasu nám dal poslednú nádej na dorovnanie súpera Marián Fečko, ktorý korunoval svoj výborný výkon druhým TD v zápase. Stačilo potvrdiť extra point a boli by sme stále v hre. Tu sa však opäť ozvala naša achillova päta a po neúspešnom PAT sme vedeli, že je koniec, keďže rozdiel skóre bol mimo jednu skórovaciu akciu (42:33). Mohli sme sa už len modliť k futbalovým bohom a dúfať v sériu chýb domáceho tímu. Nezostávalo nám nič iné, ako sa pokúsiť o ďalší onside kick. Celý štadión videl dotyk bratislavského hráča s loptou, ktorú sme mimochodom dokázali zaľahnúť, ale bohužiaľ jediným mužom proti, bol hlavný rozhodca po porade so svojimi kolegami. Možno, že ak by nám lopta bola právom priznaná, videli by sme ešte dramatickú zápletku. Možno by prvý dlhý pass z rúk Borisa skončil interception… faktom zostáva, že sme mali dostatok príležitostí strhnúť víťazstvo na našu stranu. Boli sme agresívnejší, odvážnejší, boli sme futbalovejší. Rozhodujúcim faktorom sa nakoniec ukázal nedostatočný tlak na QB a neschopnosť ubrániť P. de Pass-a.

Boris ukázal, že slabšie výkony, ako tomu bolo počas sezóny, nemusia byť pravidlom. Výborne nachádzal svoje útočné tykadlá a bol pravým vodcom svojho tímu. Výkon Raya Bradleyho nepotrebuje dlhý komentár. Zamestnával obranu Monarchov počas celého zápasu, a tí len veľmi ťažko hľadali recept na jeho zastavenie. Kobie Hamm našiel tú správnu motiváciu do tohto zápasu a neustále znepríjemňoval život útočníkom Bratislavy. Jeden fumble získal, ďalší zaľahol a prezentoval sa mnohými tvrdými hitmi. Obrana v druhom polčase ukázala svoju silu proti behovým hrám a až na pár výnimiek vymazala RB domácich.

Každopádne boli sme svedkami výborného zápasu, plného vynikajúcich individuálnych výkonov a teší nás, že popularita a kvalita amerického futbalu na Slovensku zo dňa na deň narastá. Zostáva už len pogratulovať Bratislave Monarchs k víťazstvu a prisľúbiť, že o rok si titul privezieme domov MY. Ak sa podarí udržať káder a počas jesennej prípravy zapracovať nových hráčov, tak tento cieľ máme na dosah.

Za všetkých fans jedno veľké ĎAKUJEME za celú sezónu plnú radostí aj strastí. Tešíme sa opäť o rok a bude nás počuť.

Go Go Bulldogs Go !!!!

FOTO: Kristína Salczerová