Black Panthers u nás doma – bitka v daždi

Keďže prvý zápas prebiehajúceho ročníka naši chlapci odohrali v Prahe u čiernych panterov, bolo teraz na šelmách, aby pricestovali k nám do Malého Ríma. Pri pohľade na obe súpisky v nás zahorela iskierka nádeje. Naši súperi pricestovali v pomerne oklieštenej zostave, pričom väčšinu svojich opôr nechali odpočívať doma. Naopak domáci mohli počítať s viacerými hráčmi, ktorí sa do základnej zostavy vrátili po zranení.

Avšak staré známe – človek mieni Pán Boh mení, sa potvrdilo. Tentoraz bolo proti nám počasie. Za neustáleho prudkého dažďa sme nedokázali plne rozvinúť našu passovú hru, čo bola voda na mlyn pre skúsených Pražákov. Trpezlivou a takticky vyspelou hrou najmä v druhom polčase čakali na naše chyby, z ktorých vyťažili maximum. Zápas bol plný turnoverov na oboch stranách. Videli sme množstvo pokazených snapov, neskompletovaných passov, pošmyknutí, fumblov a taktiež interceptions.

Náš súper nám dal dostatok príležitostí, avšak my sme ich nedokázali využiť. Za zlomový bod sa dá považovať safety za stavu 14:14, za ktoré si Praha pripísala 2 body, a do konca stretnutia svoje vedenie zvyšovala až na konečných 29:14 z pohľadu hostí. Ako pozitívum treba vnímať fakt, že Boris po 3 zápasoch v rade bez TD prihrávky konečne dokázal nájsť po zranení navrátivšieho sa Doda Kloknera a pretrhnúť túto čiernu šnúru.

Tento zápas nám však do žíl vlial veľa pozitívnej energie. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá: po zraneniach našich RB nám behová hra chýbala, a tak mali naši súperi zľahčenú prácu, kedy ich hlavnou úlohou bolo zamerať sa na obranu passovej hry. Tento fakt boli tréneri donútení urýchlene riešiť a treba podotknúť, že Adam Kuruc sám na všetko nestačí. Rozhodli sa angažovať posilu spoza veľkej mláky, a tak do našej futbalovej rodiny pribudol ďalší člen.

Aj napriek únave a časovému posunu dokázal za polčas nabehať viac ako 130y a zaznamenať svoj premierový TD po nezastaviteľnom 80y behu. Jeho meno je Raymond Bradley. Do druhého polčasu žiaľbohu nezasiahol, najmä kvôli očividnej únave. Kládli sme si len jednu otázku – čo nám Ray predvedie, keď bude adaptovaný a zžitý s tímom. Odpoveď by nám mal priniesť už ďalší zápas s Brnom, opäť v domácom prostredí.